Keď po vás ani pes neštekne

Autor: Simona Ivančáková | 27.10.2014 o 18:18 | Karma článku: 3,71 | Prečítané:  366x

Deň ako každý iný a pritom stále rovnaký. Pár minút pred pol druhou odchádzam na zastávku autobusu, ktorý ma odvezie do práce. Trolej prichádza, nastupujem a zisťujem, že je takmer do posledného miesta obsadený. 

S veľkými ťažkosťami sa predieram medzi ľudí a nájdem si voľné miesto na sedenie. Okolo mňa sedia žiaci zo základných škôl. Autobus zastavuje na nasledujúcej zastávke a nastúpi ďalšia hŕstka študentov. Títo vyzerajú na stredoškolákov. Dve ďalšie zastávky prešli takmer bez môjho povšimnutia, pretože takmer nikto nevystupoval. Nasledujúca stanica, na ktorej česky povedané „trolej“ zastaví je kľúčová. Množstvo detí opúšťa autobus, ale prichádzajú desiatky nových cestujúcich.

Medzi nimi je asi päť starších ľudí. Ako slušne vychované dievča vstanem a ponúknem svoje miesto babičke, ktorá ledva stojí na nohách. Moja spolusediaca sa však vôbec neunúva vstať, aj keď vidí, že vedľa mňa stojí ešte starší pán, ktorý sa podopiera paličkou. Nevstáva nikto. Ani jeden z tých mladých ľudí okolo mňa nemá v sebe aspoň kúsok súcitu, aby uvoľnil miesto pre človeka, ktorý je starý a nevládze.

„Toto je strašné. To tu naozaj nie je nikto, kto by ma pustil sadnúť si? Ledva stojím a nevládzem,“ sťažuje sa dedko staršiemu pánovi. Pozerám sa dookola a naozaj sa tu nenájde nikto. Pani, ktorú som pustila sadnúť si, vraví dedkovi: „Ešte si si nezvykol? Dnešný svet nie je taký ako kedysi. Mladí ľudia sa nesprávajú úctivo a takmer každého ignorujú. Radšej majú na hlavách slúchadlá a tvária sa, že ťa nevidia, len aby si nemuseli zdvihnúť ten svoj zadok a uvoľniť miesto niekomu staršiemu,“ rozhorčovala sa starenka.

Autobus prešiel ďalšie dve zastávky. Ešte tri a vystupujem. Medzitým však vstúpi do autobusu tehotná pani. Očami pobehujem po autobuse, ale nevidím ani jedno voľné miesto. Z mládeže sa nikto nedvíha, samozrejme. Žena, mojim odhadom v ôsmom až deviatom mesiaci tehotenstva, sa prediera pomedzi cestujúcich. Potom ju zbadá starenka, ktorú som pustila na svoje miesto ja. Na moje prekvapenie vstane a ponúkne žene s bruškom miesto. Tehotná žena poďakuje, sadne si a starenke povie, že je takmer jediná, kto ju pustil za posledné mesiace sadnúť si. „Nikto vám neuvoľní miesto, keď ste tehotná či stará. Nepustia vás sadnúť si v električke, trolejbuse a ani v metre,“ dodala smutne budúca mamička.

Moja cesta trolejom sa končí. Vystupujem a celu cestou mi v hlave víri myšlienka, či je ten svet naozaj až tak skazený. Mala som šťastie len na takých ľudí okolo seba alebo je to naozaj až také zlé? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

KOMENTÁRE

America first: keď narcistickí populisti sľubujú lepšie zajtrajšky

Oznámil len, že Ameriku ochráni boh.


Už ste čítali?