Všetci odo mňa čakajú, že nastúpim na miesto po mojej úspešnej mame

Autor: Simona Ivančáková | 5.7.2011 o 13:47 | (upravené 5.7.2011 o 16:52) Karma článku: 1,43 | Prečítané:  420x

Janka Gantnerová sa narodila v roku 1989 v mestečku pod Tatrami s názvom Kežmarok do športovej rodiny. Všetci ju poznajú vďaka jej mame, ktorá v roku 1984 na ZOH v Sarajeve vybojovala krásne 5. miesto v zjazde. Mladá Janka sa rozhodla, že pôjde v matkiných stopách a bude sa tiež venovať alpskému lyžovaniu. Na lyže sa postavila ako jeden a pol ročná a od toho času sa jej trénerom stal jej otec Juraj Gantner. Je členkou Ski Klub Zelené Pleso a popri lyžovaniu sa venuje aj štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Janka prezradila, že ju veľa ľudí porovnáva s jej úspešnou mamou a priznala, že je zmierená s pozíciou dvojky na Slovensku.

 

Pochádzate z mestečka pod Tatrami s názvom Kežmarok. Vaša mama pracuje v Tatrách ako riaditeľka Grand hotela Bellevue a je členkou Predstavenstva Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenska. Vždy ste mali prístup k horám. Kedy ste sa prvýkrát postavili na lyže?

Pravdu povediac, ani neviem, sama si to nepamätám. Keďže som do svojich troch rokov žila na vysokohorskej chate na lyže ma postavili už keď som mala rok a pol, a preto tak neskoro, lebo som narodená v lete. Takže už ako dva a pol ročná som vedela úplne sama z vysokohorskej chaty zlyžovať do doliny.

Pochádzate zo športovej lyžiarskej rodiny. Váš starý otec Michal Šoltýs bol niekoľkonásobným česko-slovenský majster, strýko Anton Šoltýs štartoval na ZOH v Innsbrucku v roku 1964 a vaša mama obsadila na ZOH v Sarajeve v roku 1984 krásne 5. miesto v zjazde. Ako vnímate to, že pochádzate z takejto športovej rodiny?

Rodina je pre mňa veľkou pomocou pri športe, lebo práve z týchto uvedených dôvodov úplne chápu moje túžby a potreby a plne ma podporujú.

Dalo by sa povedať, že vás ľudia porovnávajú s vašou mamou a čakajú od vás podobné výsledky?

Samozrejme, že všetci si zaspomínajú, aká bola vynikajúca lyžiarka a čakajú, že nastúpim na miesto po nej, čo je bohužiaľ v dnešnej dobe náročnejšie.

Na Slovensku ste dvojkou. Jednotkou v našej reprezentácií je už pár dlhých rokov Veronika Zuzulová. Aký máte vzťah?

Vzhľadom na to, že Veronika sa zúčastňuje viac-menej na pretekoch Svetového pohára a ja na pretekoch Európskeho pohára sa moc nestretávame, takže náš vzťah je ovplyvnený týmto faktorom.

V roku 2008 ste na Majstrovstvách Slovenskej republiky pri neúčasti Veroniky Zuzulovej vybojovali štyri tituly. Nie je vám niekedy ľúto, že ste „len“ našou dvojkou?

Niekto musí byť druhý, všade vo svete je to tak. Samozrejme, že mi to je ľúto a poriadne makám na zmene tejto pozície, ale Veronika je veľmi dobrá zjazdárka nielen na Slovensku, ale aj vo svete, tak to ide ťažko J

Každému športovcovi sa stane, že sa mu počas jeho kariéry dostavia zranenia väčšieho alebo menšieho roozsahu. Podobne to bolo aj u vás, prekonali ste operáciu kolien. Nie je ťažké sa po zranení vrátiť naspäť na svah a začať znovu pretekať?

Je to skúška morálky a psychiky. Klobúk dole pred niekým, kto hneď po zranení príde do svojej starej formy a pozície. Ja som mala dve operácie kolena a vždy následne po operácii mi trvalo približne rok, kým sa pominuli všetky ťažkosti v tejto súvislosti.

Vaša sestra Petra je tiež lyžiarkou. Nebola medzi vami nikdy rivalita a súperenie na pretekoch?

Nie, myslím, že ani nie, pretože je o tri roky staršia, tak sme sa stretli v spoločnej kategórii až keď som mala 15 rokov a to už som sa rovno venovala vyšším súťažiam. Peťa nikdy nebolo veľmi ambiciózna a už vôbec nemala sebadôveru. Je to ešte stále veľká zjazdárka, ktorá sa uspokojila s tým čo má a nechce viac. Je to veľká škoda, pretože s trochou sebadôvery mohla mať oveľa lepšie výsledky. Takže aj z toho dôvodu akceptovala, že som lepšia a rivalita opadla.

Študujete na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Vaša staršia sestra Petra dostala štipendium na Aljaške. Nelákalo vás štúdium v zahraničí?

Určite som zvažovala, aké by to bolo študovať niekde v Amerike. Dokonca ma aj oslovilo niekoľko amerických univerzít. Ale ešte stále mam iné ambície, ktoré sa dajú naplniť len tu v Európe.

Trénuje vás otec, podobne ako našu jednotku Veroniku Zuzulovú. Nemáte niekedy pocit, že by ste chceli za trénera niekoho iného ako svojho otca? Alebo sa vám s ním natoľko dobre trénuje, že by ste ho nevymenili?

Už sme spolu vyše dvadsiatich rokov a poznáme sa navzájom veľmi dobre. Pozná už moje tréningové zvyky a vie ako sa cítim, a ako tomu prispôsobovať tréningy. Samozrejme, niekedy už je to neznesiteľné, keď sme spolu nonstop, ale po trénerskej stránke mi ohromne vyhovuje. Okrem toho sme na Slovensku, tu si pretekár skutočne nemôže vyberať.

Boli ste už na dvoch zimných olympiádach. Na poslednej olympiáde vo Vancouveri v roku 2010 ste obsadili v slalome 24. miesto a v obrovskom slalome 35. miesto. Ktorá z týchto olympiád bola pre vás dôležitejšia?

Vo Vancouveri som bola skutočne nadšená oz slalomového výsledku, pretože dostať sa na takomto podujatí s vysokým číslom do elitnej tridsiatky už niečo znamená. Takže táto druhá olympiáda bola pre mňa veľmi dôležitá a smerodajná.

Počas zimy máte veľmi nabitý program. Sťahujete sa kvôli pretekom v SP z miesta na miesto. Nie je to pre vás stresujúce byť každý týždeň v inom štáte? Ako často sa počas zimy dostanete domov?

Už som si na to aj zvykla. Teraz, keď ešte aj študujem na vysokej škole, chodím aj do Bratislavy. Takže tento rok som od augusta bola doma asi mesiac a pol. Je to náročné, ale sama som si to vybrala a už si vôbec neviem predstaviť, čo by som robila bez lyžovania.

Ako by ste zhodnotili tohtoročnú sezónu?

Toho roku som mala prvú sezónu po operácii normálnu. Pretože minulú sezónu sme mali olympiádu, a to sa koncentrujete len na tie jedny preteky. Všetka vaša príprava smeruje na jedny až dva preteky, na ktoré sa pripravujete. S výsledkami som spokojná tak na polovicu, pretože pozícia (89. priečka v slalome) aj v Európskom pohári nie sú zlé, ale na druhej strane všetky tieto výsledky som dosiahla s priemerným lyžiarskym výkonom. V preklade to znamená, že na tréningu som jazdila lepšie ako na pretekoch.

Aké máte ambície do budúcnosti?

Tak v dohľadnej budúcnosti by som sa určite chcela prepracovať do prvej tridsiatky vo Svetovom pohári v slalome. A ako každý jeden športovec, čo najlepšie výsledky, ktoré nebudem konkretizovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?